SME

Vstup len na povolenie. Na mieste posledných zvyškov železnej opony

Sú v Petržalke a Devínskej Novej Vsi.

Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí.Pamätník obetiam, ktoré zahynuli počas pokusu o útek cez rakúsku hranicu pri Moste slobody v Devínskej Novej Vsi s maketou plota z ostnatého drôtu v pozadí. (Zdroj: BSK)

BRATISLAVA. Keď dnes pri moste Lafranconi cyklisti odbočia z hlavnej trasy doprava, nová žlto-modrá cyklistická značka ich zavedie do hustého Pečnianskeho lesa.

Najprv vedie popri Dunaji a potom sa tesne pred hranicami s Rakúskom prudko stočí doľava. Na konci lužného lesa len pár desiatok metrov od opraveného bunkra B-S 4 Lány im maketa železnej opony pripomenie totalitnú, zadrôtovanú minulosť našej krajiny.

Pred rokom 1989 by sa nielenže nedostali tak blízko k samotnej hranici, ale pri pokuse o jej prekročenie by riskovali uväznenie či dokonca aj život. Dnes už len bielo-červené kamene ukazujú, kadiaľ vedie hranica a každý, kto má záujem, sa môže bez problémov pozrieť, ako vyzerajú polia na strane bývalého triedneho nepriateľa.

SkryťVypnúť reklamu

Maketu koncom minulého roka postavilo Múzeum Petržalského opevnenia v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom v rámci cyklotrasy Petržalské bunkre.

Prepája cyklotrasu Cesta železnej opony EuroVelo 13 a Riečnu cyklotrasu EuroVelo 6.

„Vychádzali sme z dobových fotografií a ilustrácií bývalých príslušníkov Pohraničnej stráže,“ povedal Martin Kubala, predseda Múzea Petržalského opevnenia, zoskupenia nadšencov vojenskej histórie, ktoré v bunkri prevádzkuje múzeum.

Umiestnenie je približne v pôvodných miestach, aj keď prvý nižší plot sa nachádzal na opačnom okraji asfaltovej cesty.

Vzdialenosť medzi plotmi však bola väčšia. Maketu museli prispôsobiť danému voľnému priestoru a blízkosti cyklotrasy.

Aj týchto pár metrov plota z ostnatého drôtu a informačná tabuľa s historickými fotografiami stačia na vytvorenie predstavy o tom, ako to kedysi na slovensko-rakúskych hraniciach vyzeralo.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam video...

Železná opona

Po 2. svetovej vojne železná opona rozdelila Európu na sféru sovietskeho vplyvu a sféru vplyvu demokratických veľmocí USA, Veľkej Británie a Francúzska. Tiahla sa naprieč kontinentom od Baltického mora až dole k Jadranu.

Jej československý úsek bol dlhý 920 kilometrov, z toho slovenský úsek meral 106 kilometrov.

Fyzická železná opona na slovensko-rakúskych hraniciach začala rásť hneď po februárovom prevrate v roku 1948.

Aj keď ju komunistická moc prezentovala ako ochranu pred vojenskou hrozbou zo Západu, jej úlohou bolo zabrániť pašovaniu tovaru a voľnému pohybu obyvateľov, hlavne ich emigrácii.

Jej podoba a intenzita zabezpečenia sa počas rokov menili.

„Prvé drôtené prekážky boli vybudované v roku 1949 na takzvanom bratislavskom predmostí, to znamená na „suchej“ hranici s Rakúskom,“ ozrejmil historik Ľubomír Morbacher, ktorý sa ešte ako pracovník Ústavu pamäti národa podieľal na vybudovaní modelu železnej opony v Devínskej Novej Vsi. Nasledovalo budovanie vysokých pozorovacích veží.

SkryťVypnúť reklamu

Zásadný prelom pri strážení hranice so Západom sa odohral medzi rokmi 1950 a 1951. Vtedy začali budovať vojensky organizovanú Pohraničnú stráž a drôtené zátarasy po celej hranici. Tie boli budované, ak to bolo možné, niekoľko sto metrov od skutočnej štátnej hranice, aby bolo možné „narušiteľov“ chytiť skôr, než sa k nej stihli dostať.

„Medzi najnehumánnejšie spôsoby zabezpečenia hranice so Západom patrila elektrifikácia drôtených zátaras a ich zamínovanie,“ ozrejmil Morbacher.

Drôtené zátarasy pozostávali z troch plotov z ostnatého drôtu. Prvý bol asi dva metre vysoký a pozostával zo spleti ostnatých drôtov.

Ďalší, vysoký viac ako dva metre, bol napájaný smrteľne vysokým napätím. Posledný plot slúžil ako zábrana pre zver, aby sa smerom od Rakúska nemohla dostať k nabitému plotu.

Medzi plotmi a popri nich bol zoraný kontrolný pás zeme na zachytenie stôp utečencov.

„V zakázanom pásme boli rôzne úseky podľa potreby buď zamínované, alebo boli do nich umiestňované nástražné systémy vyrábané pohraničníkmi podľa zlepšovacích návrhov,“ povedal Morbacher.

Zakázané pásmo bolo zväčša až do vzdialenosti dvoch kilometrov od štátnej hranice a označovali ho tabule s nápisom: Pozor, zakázané pásmo, vstup zakázaný.

Vstup do samotného hraničného pásma označovali tabule s nápisom: Pozor! Hraničné pásmo, vstup len na povolenie!

V roku 1956 pohraničníci míny odstránili. Nie však z humánnych dôvodov, ale preto, že časté výbuchy zraňovali nielen utečencov, ale hlavne ich samých a poškodzovali drôtené zátarasy.

Nové systémy

V 60. rokoch sa začali zavádzať nové systémy signalizácie prekonávania hranice a ploty sa prestali napájať smrteľne vysokým napätím.

Trojitý systém drôtených zátarás sa postupne zredukoval na dvojitý. Prvá drôtená zátarasa sa stala signálnou stenou, teda plotom pod nízkym elektrickým napätím. Signalizoval miesto kontaktu s „narušiteľom“.

Už máte účet? Prihláste sa.
Dočítajte tento článok s predplatným SME.sk
Odomknite článok za pár sekúnd cez SMS predplatné za 5 € každý mesiac.
Pošlite SMS s textom C5CDJ na číslo 8787.
Zaplatením potvrdíte oboznámenie sa s VOP a Zásadami OOÚ.
Najobľúbenejšie
Prémium bez reklamy
2 ,00 / týždenne
Prémium
1 ,50 / týždenne
Štandard
1 ,00 / týždenne
Ak nebudete s predplatným SME.sk spokojný, môžete ho kedykoľvek zrušiť.
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? Takto internet rozšírite do každého kúta
  2. Ale že brutálny hráčsky notebook
  3. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  4. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  5. Priesady ako zo škatuľky
  6. Chceš vlastniť nový Galaxy S24, vyskúšaj ho vďaka Try Galaxy?
  7. Každý piaty zomrie
  8. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých
  1. Na zdraví záleží
  2. Prečo cena Bitcoinu rastie? Kam až môže vystúpať?
  3. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe
  4. Jar bez únavy: Aktívny životný štýl ako liek
  5. Rozbieha sa online súboj o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  6. Súťaž Fénix – Kultúrna pamiatka roka štartuje online hlasovanie
  7. Štartuje online hlasovanie o najkrajšiu obnovenú pamiatku
  8. Slováci hlasujú online za najkrajšiu obnovenú pamiatku
  1. Bezstarostný relax? Objavte tieto skvelé hotely pre dospelých 12 143
  2. Každý piaty zomrie 8 822
  3. Budúcnosť VÚSCH je v špičkovej medicíne a spokojnosti pacientov 8 774
  4. Špičkové pokrytie v záhrade či v pivnici? 8 514
  5. Devínska Kobyla teraz 6x dobrodružnejšia: Tipy, čo neprehliadnuť 3 794
  6. Trúfame si pristáť s lietadlom, ale na toto nám odvaha chýba 3 730
  7. Značka Cupra má na Slovensku už šesť nových Cupra garáží 3 507
  8. Ako sporiť na dôchodok? Radí odborník 2 932
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Elena Antalová: Vídala som iného Danka s ochrankou 25 192
  2. Peter Kysela: BUM. A je to tu. 22 449
  3. Ivan Čáni: Tomáško od Tarabov, aj ja som bol „bezdomovcom zasypaným exekúciami“ ako riaditeľ RTVS. 20 701
  4. INEKO: Ambulantní lekári zarábali v roku 2022 v priemere 4 836 eur – najviac pediatri, gynekológovia a všeobecní pre dospelých, najmenej kožní a internisti 16 651
  5. Marek Mačuha: Problém zvaný Tipos 13 768
  6. Ján Šeďo: V roku 1982 som sa stretol s mechom udretým, on stále žije ? 11 146
  7. Martin Sukupčák: Ako SPP distribúcia okráda občanov 9 094
  8. Ján Šeďo: Súhlasím s Tarabom, problémy začínajú, jeden už nakupuje v L. Mikuláši. 8 709
  1. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  2. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 75. - V roku 1913 objavil Boris Vilkitský posledné súostrovie na Zemi - Severnú Zem
  4. Post Bellum SK: Pri vysídľovaní na nich v Budapešti kričali: vlastizradcovia!
  5. Yevhen Hessen: Založenie kryptomenovej spoločnosti: kľúčové kroky a úvahy
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 74. - Podmorská expedícia Huberta Wilkinsa na severný pól - 1931
  7. Yevhen Hessen: Zákulisie vydávania: požiadavky a postup
  8. Monika Nagyova: Muži s kyticami, kde že ste?
SkryťZatvoriť reklamu