Raz k nám prišiel na návštevu ktosi, kto býva v rodinnom dome. Nemohol spať. Vraj ho strašne rušili zvuky z okolitých bytov. My sme sa len čudovali, lebo uši činžiakového obyvateľstva sú voči týmto zvukom naprosto odolné.
Suseda klepe v sobotu večer rezne? Fajn, asi by som aj ja mala porozmýšľať, čo bude v nedeľu na obed. Komusi odišli rodičia a v byte je párty? Raz za čas to prežijeme.
Štekot psov, keď páni prídu domov? Nechcela by som im kaziť tú radosť zo stretnutia. Cvičenie na klavíri sa najlepšie ozýva práve v našej spálni? Veď pri tom sa poobede výborne spí!
Jasné, že ma neteší, ak sa nejakí susedia hádajú. Ale taký smiech cez zopár poschodí, to je nádhera. Náš dom je živý a väčšinou dokážeme byť k sebe ohľaduplní.
Rôzne generácie vydávajú rôzne zvuky, ale to je kolobeh života. Žijeme v meste, nie na samote, a čoraz viac nás ohrozujú zvuky zvonku.
Tie zvuky znútra domu sú zvukmi domova.