SME

Ako sa kedysi hovorilo v Bratislave

V medzivojnovej a povojnovej Bratislave sa hovorilo troma jazykmi. Každý mal však iné postavenie a chudobní ich ovládali viac ako bohatí.

Jozef Tancer.Jozef Tancer. (Zdroj: Foto SME - Jozef Jakubčo)

Germanista Jozef Tancer približuje cez skúmanie viacjazyčnosti históriu medzivojnovej a povojnovej Bratislavy a osudy jej obyvateľov. Kniha Rozviazané jazyky vytvára ucelenú mozaiku o meste, ktoré je už nenávratne preč.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

BRATISLAVA. „Skúste másik Seite,“ povedala jedna žena výskumníkovi Jozefovi Tancerovi, keď sa počas ich rozhovoru z magnetofónu neozval očakávaný zvuk. V praxi takto rukolapne ukázala, ako v historickej Bratislave fungovala viacjazyčnosť. Aj v tomto prípade totiž v jednej vete použila slovenčinu, nemčinu aj maďarčinu, aby povedala krátku vetu - „Skúste druhú stranu.“

SkryťVypnúť reklamu

Obyvatelia medzivojnovej Bratislavy kedysi bežne používali a miešali tieto jazyky. Takže trojjazyčnosť starých Bratislavčanov nie je mýtus. No ako Tancer zistil počas svojho mnohoročného bádania, nie je to ani skutočnosť.

Chudobní vedeli viac jazykov

Bratislavská trojjazyčnosť, keď ľudia rozprávali po nemecky, slovensky a maďarsky, bola rozšírená najmä v sociálne nižšie postavených, a teda chudobnejších rodinách. To preto, lebo deti sa naučili komunikovať v ostatných jazykoch na ulici. Naopak, v bohatších, meštianskych rodinách, kde mali deti opatrovateľku, sa takáto trojjazyčnosť nie vždy pestovala. V takýchto rodinách bola často dominantná len nemčina, doplnená prípadne o súkromným vyučovaním francúzštiny či angličtiny.

Mnohí viacjazyční Bratislavčania vedia však troma jazykmi len rozprávať. Nevedia v nich písať či čítať, alebo to nerobia radi a s chybami.

SkryťVypnúť reklamu

Jazyky, ktorými sa v minulosti v Bratislave hovorilo, mali v spoločnosti rozličný status. Bolo to vidno napríklad pri výbere školy, kde sa často preferovala nemčina. A tradičné nemecko-maďarské obyvateľstvo Bratislavy sa na slovenčinu pozeralo zvrchu.

Toto sú len niektoré zo zistení, ku ktorým sa germanista Jozef Tancer dopracoval počas svojho skúmania viacjazyčnosti Bratislavy. Keďže ho táto téma zaujímala profesijne aj osobne, začal v roku 2007 systematicky zbierať rozhovory s ľuďmi, ktorí ešte mnohojazyčnú Bratislavu zažili. V novembri 2016 vyšiel vo vydavateľstve Slovart ich výber v knihe Rozviazané jazyky s podtitulom Ako sme hovorili v starej Bratislave.

Okrem rozhovorov obsahuje kniha aj krátke úvahy o tom, čo vlastne pojmy ako viacjazyčnosť, materinský jazyk či strata jazyka znamenajú. Vytvárajú tak pestrofarebnú mozaiku o medzivojnovej a povojnovej Bratislave, ako sa v nej žilo a hlavne rozprávalo.

SkryťVypnúť reklamu

Zber rozhovorov

Tancerovi sa podarilo nájsť vyše 70 ľudí, ktorí viacjazyčnú Bratislavu zažili na vlastnej koži. Táto generácia má v súčasnosti viac ako osemdesiat či deväťdesiat rokov a spolu s ňou miznú aj posledné spomienky na medzivojnovú a povojnovú Bratislavu. Doteraz s nimi Tancer urobil viac ako sto rozhovorov. Stretával sa s nimi v Bratislave, vo Viedni, ale vycestoval za nimi aj do Londýna, Buenos Aires či New Yorku. S niektorými sa pre diaľku rozprával aj tak, že sa spojili videohovorom.

Pýtal sa ich, ako sa rozprávalo v ich rodinách, aké jazyky a kde používali, aké sa učili a čo sa s jazykmi stalo po druhej svetovej vojne. Rýchlo zistil, že téma sa nedotýka len jazykovedy, ale aj dejín mesta a životných príbehov obyvateľov vtedajšej Bratislavy.

„Jazyk sa týka všetkých aspektov života. Takže v rozhovoroch sme sa často nakoniec dostali aj k otázkam, o ktorých ľudia pôvodne nechceli vôbec hovoriť – o vojne, vyhnaní alebo či záviselo prežitie v koncentračnom tábore od toho, či človek vedel, alebo nevedel po nemecky,“ povedal Tancer.

Rozhovory viedol Tancer prevažne v slovenčine, no niekedy sa s ľuďmi rozprával aj po nemecky či maďarsky. Overoval si tak, nakoľko ľudia ešte tieto jazyky ovládajú, no niekedy sa im jednoducho v danom jazyku len lepšie hovorilo.

Do knihy Rozviazané jazyky vložil Tancer dvadsať rozhovorov. Vybral také, aby bolo spektrum príbehov čo najširšie. V knihe sú tak zastúpení respondenti zo slovenských, maďarských, nemeckých, židovských a zmiešaných rodín. Ďalším kritériom bolo aj to, z akej sociálnej vrstvy ľudia pochádzajú.

„V knihe som chcel mať respondentov z jednoduchých rodín, robotníckych, vinohradníckych, zo strednej vrstvy a aj zo zámožných rodín,” ozrejmil Tancer.

Výsledkom je teda široká vzorka vtedajšieho obyvateľstva Bratislavy. V knihe sú napríklad rozhovory s Bratislavčanmi, ktorí boli v mládežníckej organizácii Deutsche Jugend, či rozhovor so synom rabína, ktorý však v knihe vystupuje pod iniciálkami N. N.

„Pre mňa je dôležité, že v knihe je aj takýto rozhovor. Vidno za tým dilemu, či vystúpiť ako svedok nejakých udalostí, alebo radšej nie. Ľudia, ktorí prežili holokaust a svoju identitu ukrývali už potom po celý život, majú strach, a celkom oprávnene, že niečo také by sa mohlo stať znova,“ povedal Tancer.

Róžikológia

Na Slovensku sú podľa Tancera viacjazyční v podstate všetci, i keď viacero jazykov ovládajú na rôznych úrovniach. Tancer totiž odmieta chápanie viacjazyčnosti len ako perfektného ovládania viacerých jazykov slovom aj písmom a zdôrazňuje prítomnosť mnohých cudzích jazykov v našom jazykovom repertoári. Dôležitá je pre neho schopnosť sa v daných jazykoch dorozumieť, aj keď s chybami. Ukazuje to na príklade Rozálie Wolfingerovej, ktorá sa v 70. rokoch minulého storočia starala o poriadok v dome Jána Albrechta na Kapitulskej, vtedy neoficiálnom centre nielen hudobného diania v Bratislave.

Pani Rozáliu volali všetci Róžika a jej výroky v lámanej slovenčine, keďže tá nebola jej rodným jazykom, inšpirovali violončelistu Mariána Bandu, aby ich začal zapisovať. Banda v tom čase Albrechtovcov pravidelne navštevoval. Neskôr sa k zbieraniu pridal aj hudobník Peter Breiner a ďalší. Výsledkom bol unikátny recesistický zoznam 395 výrokov – róžikologizmov.

Ako Tancer píše vo svojej knihe, Róžiku vonkoncom netrápilo skloňovanie, časovanie či správne použitie zámen. Pre jej rozprávanie bolo typické zamieňanie podobne znejúcich slov ako napríklad cesto a cesta či vaľkať a váľať („akurát vyvalovala cestu“) alebo nikto a nikdy („čert nikdo nespí“).

„Pre mňa je róžikológia viac ako recesia, pretože je to vlastne obraz hovoreného jazyka, ktorý sa správa inak ako písaný jazyk. A v hovorenej komunikácii nejde o to, aby sme rozprávali dokonale, ale aby sme sa dohovorili,“ povedal Tancer. Ako by povedala pani Róžika: „...on sa nedá predat v žiadny rečove...“ – a teda, aby nás nepredali v žiadnom jazyku.

Predslov a doslov

Pre Tancera je kniha Rozviazané jazyky doslovom k dohasínajúcemu príbehu bratislavskej viacjazyčnosti, ktorý sa po stáročia rozvíjal vďaka polohe Bratislavy na križovatke ciest a kultúr. Je však tiež predslovom k príbehu dnešnej Bratislavy, ktorá sa po mnohých rokoch opäť stáva viacjazyčnou. Aj keď sa podľa Tancera dejiny neopakujú, môžu byť inšpiráciou. Ako píše vo svoje knihe, v Bratislave a blízkych rakúskych a maďarských pohraničných obciach vyrastajú generácie, pre ktoré nemčina a maďarčina prestávajú byť cudzími jazykmi.

„Je to jazyk suseda, spolužiaka, kamaráta. Je to jazyk iný, nie však cudzí. A časom sa stane aj jazykom vlastným,“ píše Tancer.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 25 104
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 680
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 544
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 934
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 326
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 241
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 881
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 668
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 162
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 651
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 444
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 486
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 461
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 371
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 301
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 435
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu