BRATISLAVA. Hlavné mesto Slovenska bude v roku 2017 hospodáriť s rozpočtom vyše 343 miliónov eur. Rozhodli o tom mestskí poslanci, ktorí rozpočet odhlasovali.
Oproti tomuto roku dostane Bratislava viac ako 63 miliónov eur navyše. Na porovnanie, vlani gazdovala s 362 miliónmi eur.
Viac peňazí pôjde budúci rok do verejnej infraštruktúry, sociálnej oblasti, vzdelávania, voľného času, ale aj mobility a verejnej dopravy.
„Môžeme naplno pokračovať v rozbehnutých projektoch, ktoré postupne menia Bratislavu k lepšiemu. Medzi ne nepochybne patria opravy ciest, nové cyklotrasy, chodníky, nové parky, viac stromov, viac peňazí do školstva, sociálnych služieb, kultúry a športu,“ povedal bratislavský primátor Ivo Nesrovnal.
Budúcoročný rozpočet podľa neho nadväzuje na rozvojový rozpočet z tohto roku, vo všetkých programoch podporuje ďalší rozvoj Bratislavy a pokračuje vo zvyšovaní a zabezpečení kvalitnejších verejných služieb.
Dlh mesta
Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), ktorý monitoruje finančné zdravie samospráv, pozitívne hodnotí, že mesto deklaruje plán znižovať svoje zadlženie počas rokov 2017 až 2019.
Dlh mesta sa má postupne dostať z úrovne 57,7 percenta ročných bežných príjmov mesta, ktorá platila ku koncu roka 2015, na 46,9 percenta v roku 2019.
„Vďaka tomu by sa mesto malo dostať z prvého sankčného pásma dlhovej brzdy pre samosprávy počas roku 2018, keď má dlh klesnúť pod 50 percent,“ uviedol analytik INEKO Matej Tunega. Mesto by tak už podľa zákona nemuselo zdôvodňovať výšku dlhu či navrhovať opatrenia na jeho zníženie.
Podľa Tunegu je však otázne, či sa to mestu podarí.
Počas rokov 2016 a 2017 mesto totiž plánuje zvýšiť výdavky o viac ako 16 percent, avšak príjmy mesta za ten čas narastú len o necelých deväť percent.
Prebytok na účte sa tak zníži a zmenší sa priestor na investície či znižovanie dlhu. Mesto však plánuje zrealizovať viacero projektov.
„Za predpokladu takéhoto rastu výdavkov pri obmedzených príjmoch je na mieste otázka, či mesto v nasledujúcich rokoch dokáže znižovať svoj dlh tak ako uvádza v schválenom rozpočte,“ vysvetlil Tunega.
Doprava, cyklisti a parky
Jednou z oblastí, ktorá počíta s najväčším zvýšením oproti tohtoročnému rozpočtu, je verejná infraštruktúra.
Na výstavbu a opravu ciest a chodníkov počíta mesto s vyše 14 miliónmi eur, čo je o zhruba tri a pol milióna eur viac ako tento rok.
Peniaze sa majú využiť najmä na opravu miestnych komunikácií, chodníkov, výtlkov, zastávok verejnej dopravy, priechodov pre chodcov či prepadov komunikácií a chodníkov vrátane bezbariérových úprav.
Takisto sú v tejto sume zahrnuté podľa Nesrovnala aj výdavky spojené s opravami dlažby, výmenou uličných vpustov a kanalizačných poklopov či údržbou zvodidiel a zábradlí.
Mesto plánuje v rámci zlepšenia infraštruktúry budúci rok zrekonštruovať podchod na Dolnozemskej a Rusovskej, ako aj opraviť pohyblivé schody na Trnavskom mýte.
Magistrát chce tiež vybudovať cyklotrasy – na Starohájskej, Alstrovej – Peknej ceste a Rožňavskej v úseku Tomášikova.
Okrem toho plánuje pripraviť aj projektové dokumentácie na ďalšie cyklochodníky, a to na Rožňavskej v úseku Železničný nadjazd – Zlaté piesky a Zlaté piesky – Vajnory, v Mlynskej doline – Lesopark, Trnavskej – Bajkalskej a na Košickej.
Kým tento rok mesto vyčlenilo na rozvoj cyklodopravy 420-tisíc eur, budúci rok to bude viac ako dvojnásobok – 966-tisíc eur.
Mestská radnica chce v roku 2017 postaviť aj nové parkoviská Pri Kríži či na Röntgenovej ulici. Nové parky zas na Svoradovej, pod Zájradami či Pri kríži.
Školstvo a nájomné byty
Rozpočet hlavného mesta na rok 2017 má podľa magistrátu historicky najvyššie výdavky v oblasti školstva, vzdelávania a voľného času a v sociálnej oblasti.
Ide zhruba o 73 miliónov eur a podporu základných umeleckých škôl, centier voľného času, vzdelávania a sociálnych služieb.
Mesto v rozpočte vyčlenilo aj peniaze na spoluúčasť na projektoch financovaných Európskou úniou.
Ide predovšetkým o dopravné projekty. V roku 2017 sa bude totiž pripravovať pokračovanie električkovej trate do Petržalky až po Janíkov dvor.
Taktiež sa budú modernizovať električkové radiály v Karlovej Vsi, vo Vajnoroch a v Ružinove.
V rozpočte na budúci rok sa sa počíta aj s výstavbou náhradných nájomných bytov.
Hlavné mesto totiž nestihne do konca roka 2016 zabezpečiť náhradné nájomné bývanie 580 nájomcom v reštituovaných bytoch s regulovaným nájomným, ako malo.
To, že to mesto nestihne, pripisuje Nesrovnal nečinnosti bývalej garnitúry za éry primátora Milana Ftáčnika.
Od roku 2017 tak bude musieť magistrát doplácať reštituentom rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným, čo sa odhaduje zhruba na tri milióny eur.
