RUŽINOV. Novú štvrť v zóne bývalej Bratislavskej cvernovej továrne na Páričkovej ulici navrhne architektonický ateliér Compass Architekti. Ten stojí napríklad aj za petržalským projektom Slnečnice.
Firma YIT, ktorá areál vlastní a plánuje ho prestavať na moderný mestský priestor s bytmi, totiž vypísala na jeho premenu architektonickú súťaž.
„Najdôležitejšie na víťaznom návrhu je, že veľmi dobre kombinuje tradíciu a novú časť Cvernovky. Je tam krásny vstupný priestor do celého územia popri pradiarni, kde akcentuje jej história a je to dobre vyvážené poloverejnými a súkromnými priestormi,“ ozrejmil Milan Murcko, generálny riaditeľ slovensko-fínskej spoločnosti YIT Slovakia, ktorá bývalú Cvernovku neďaleko Dullovho námestia od leta prestavuje.
Víťazný ateliér navrhuje postaviť v priestore bývalej fabriky tri obytné bloky s poloverejnými priestormi a verejným námestím pred pamiatkovo chránenou budovou pradiarne.
Navrhuje tiež zachovať ďalšiu industriálnu budovu, ktorá sa v areáli nachádza – silocentrálu, a teda strojovňu. V nej by mohol vzniknúť priestor pre kultúru či iné podujatia.
„Územie Cvernovky je mimoriadne dôležité pre Bratislavu. Toto mesto akoby malo v DNA napísane, že stále musí písať nejaký nový príbeh, že pravidelne prepisuje svoju históriu nanovo,“ povedal architekt z víťazného ateliéru Juraj Benetin.
A práve tým, že vyhrali súťaž a navrhnú, ako bude lokalita vyzerať po novom, získali podľa neho príležitosť zmeniť históriu i budúcnosť.
Porota, ako aj desať zúčastnených ateliérov ocenili, že investor sa rozhodol vypísať na projekt architektonickú súťaž.
Dúfajú, že tento prístup poslúži ako príklad aj pre iných investorov, aby aj oni vyberali návrhy zo súťaží a Bratislava rástla na základe najlepších ideí.
Napínavé vyhlasovanie víťaza
Oznamovanie víťaza architektonickej súťaže na riešenie areálu bývalej Bratislavskej cvernovej továrne sa odohrávalo v budove Design Factory pri autobusovej stanici za svitu sviečok, bateriek a mobilných telefónov.
Nie preto, že by sa chcel investor, slovensko-fínska spoločnosť YIT Slovakia až takto neobvykle zapísať do povedomia zúčastnených.
Dôvod bol prozaickejší – pracovník na susednom pozemku presekol počas výkopových prác elektrický kábel a elektrické vedenie sa podarilo obnoviť až po vyhlásení víťaza.
Avšak Bratislavčania môžu dúfať, že toto nebude jediný dôvod, čím bude projekt novej Cvernovky výnimočný.
Ďalším dôvodom je, že firma YIT sa rozhodla projekt nezadať priamo vybraným architektom, ale vyberať budúcu podobu Cvernovky na základe architektonickej súťaže.
„Neodvážili sme sa urobiť rozhodnutie od stola len na základe platných smerníc, zákonov, územného plánu či overovacej štúdie,“ povedal Radek Pšenička, riaditeľ rozvoja obchodu v YIT Slovakia a predseda poroty.
Preto sa spoločnosť YIT rozhodla vyhlásiť urbanisticko-architektonickú súťaž na ideové a funkčné riešenie areálu bývalej továrne na výrobu nití, ktorej história sa začala písať na prelome 19. a 20. storočia.
Areál má štyri hektáre a je ohraničený ulicami Svätoplukova, Páričkova, Košická a Mlynské nivy.
Firma oslovila dvanásť slovenských, českých a zahraničných ateliérov. Desať z nich predložilo návrhy, ako by mohol priestor v budúcnosti vyzerať.
„Boli sme prekvapení, že napriek tomu, aké detailné a podrobné zadanie sme dali a napriek regulatívnom, územnému plánu a zákonom, každý z desiatich návrhov bol iný a riešil problematiku z iného uhla,“ ozrejmil Pšenička.
Víťaza vyberala deväťčlenná porota. Tá pozostávala z troch zástupcov spoločnosť YIT a architektov Igora Marka, Ľubomíra Boháča, Ľubice Vitkovej a Jely Plencnerovej.
Okrem nich rozhodovali o podobe Cvernovky starosta Ružinova Dušan Pekár a riaditeľ územného plánovania na magistráte Silvester Černík.
Počas hodnotenia hľadali na jednej strane kompromis v rovine hmôt a výšok, na druhej strane v dopravnej a urbanistickej rovine. Zavážil však aj územný plán.
„Táto oblasť je veľmi citlivá, pretože sa nachádza na hrane veľkomesta a tých najlepších obytných štvrtí, ktoré v Bratislave máme. Navyše ide o industriálny priestor a všetci vieme, ako sa v Bratislave narába s takýmito industriálnymi pamiatkami. V tomto prípade je nádej obrovská. Môže tu vzniknúť niečo perfektné, ale nie ako muzeálny exponát, ale ako integrovaná vec z hľadiska novej sociálnej a obsahovej štruktúry,“ povedal Igor Marko z ateliéru Marko and Placemakers pôsobiaceho v Londýne.
A víťazom je
Po viackolovom hodnotení nakoniec porota jednohlasne vybrala za víťazný projekt architektonický ateliér Compass Architekti.
Jeho architekti pre areál bývalej továrne navrhli tri obytné bloky s poloverejnými priestormi a verejným námestím pred pamiatkovo chránenou budovou pradiarne.
Ateliér tiež navrhuje zachovanie ďalšej industriálnej budovy, ktorá sa v areáli nachádza – silocentrály, čo je vlastne strojovňa. V nej navrhuje vybudovať priestor pre kultúru či rôzne podujatia.
„Pracujeme tak, že vyskúšame veľa možných riešení, mnohé vyhodíme do koša, a potom sa zhodneme na tom, ktoré je to najlepšie a čo vieme pre dané územie urobiť. Myslím si, že aj porotu oslovila jednoduchosť nášho riešenia. Ide totiž o tri jednoduché mestské bloky a jedno námestie. Na tomto podklade sa dá nájsť veľa rôznych prekvapení, tém a príbehov,“ povedal architekt z víťazného ateliéru Juraj Benetin.
Marko na víťaznom projekte oceňuje aj návrh námestia pred pradiarňou, keďže podľa neho je v tejto zóne veľmi potrebný fungujúci verejný priestor.
„Naozaj potrebujeme jednu dobrú obytnú štvrť so všetkou občianskou vybavenosťou a kultúrou, špeciálne pod komerčným tlakom, ktorý tam prinesie nová autobusová stanica a celá nová štvrť, ktorá vzniká na druhej strane,“ povedal Marko.
Druhý, tretí a mimoriadna cena
Druhé miesto v súťaži získal ateliér A69 architekti. Návrh porotu oslovil diverzitou priestorov a bodovými vstupmi. Pre Bratislavu išlo o nezvyčajný a neštandardný typ urbanizmu s variabilným priestorom zákutí, ktoré v hlavnom meste chýbajú.
„Tento návrh priniesol niečo veľmi intímne, ľudské,“ ozrejmil Marko.
Návrh, ktorý skončil na treťom mieste, z ateliéru GutGut bol podľa poroty ocenený za svoju nekompromisnosť, jednoduchosť a čistotu vo vyhotovení. Návrh sa zameriaval najmä na byty, no kvalitne riešil aj verejný priestor.
„Páčila sa nám jednoznačnosť a rozhodnosť návrhu,“ povedal Marko.
Porota udelila aj mimoriadnu cenu. A to architektonickému ateliéru Chybik+Kristof za
nadšenie tímu, ktorý stavil na historický príbeh územia a priniesol tak nevšedné riešenie.
„Použili symboliku a isté artefakty, ktoré zmizli z tohto územia, a ako keby ich znova oživili. Dali im novú funkciu a vložili do novej bytovej a obytnej štruktúry. Sympatický a výnimočný návrh je v tom, že priniesol niečo svieže a iné, ako bežne v urbanizme poznáme,“ ozrejmil Marko.
Čo bude nasledovať
Ďalším krokom po vyhlásení víťaza architektonickej súťaže je, že investor s ním podpíše zmluvu na dopracovanie štúdie a následne zmluvu na prípravu ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie.
Výšku investície zatiaľ investor nezverejnil a ostáva opatrný aj v odhadovaní časového plánu.
„Zatiaľ si nedovolím špekulovať. Je veľmi ťažké odhadnúť hlavne povoľovacie konanie. Ide o veľmi zložité územie, ktoré chceme riešiť veľmi citlivo. Predpokladáme však, že do troch rokov by sme mohli mať vydané stavebné povolenie,“ povedal generálny riaditeľ spoločnosti YIT Milan Murcko.
Výstavba projektu, ktorý bude pozostávať hlavne z bytov, bude závisieť od konečného architektonického riešenia, ako aj od toho, aká bude situácia na trhu.
Investor zatiaľ plánuje v oblasti postaviť okolo 700 bytov v priebehu nasledujúcich štyroch či šiestich rokov.
Projekt novej Cvernovky sa bude ďalej vyvíjať a ako uviedol Benetin, v konkurenčných návrhoch sú detaily či koncepcie, ktoré ich zaujali.
Čo bude v pradiarni
Jednu časť pamiatkovo chránenej pradiarne navrhujú architekti z Compassu využívať na kultúru. V ďalšej časti by mali byť kancelárie a ateliéry s tým, že na prízemí by mala byť základná občianska vybavenosť, a teda obchody či napríklad pobočka pošty alebo banky.
„Náš koncept je zameraný na kreatívny priemysel, na firmy, ktoré by ocenili, že sú v takýchto zaujímavých priestoroch,“ ozrejmil Benetin.
Tým by priestor nadviazal na nedávnu minulosť, keď mali v Cvernovke ateliéry kreatívci, ktorí si aktuálne budujú nové priestory v bývalej Strednej chemickej priemyslovke na Pačianskej ulici v Novom Meste.
„História Cvernovky sa začala niekde v časoch Uhorska, ale každá jej ďalšia časť zanechala na Cvernovke stopy. Je dôležité nerobiť hrubé čiary a naozaj nadviazať na každú súčasť tejto histórie.“
