Na Vianoce sa dá pripravovať všelijako: nakupovaním, pečením, upratovaním, večierkami, vareným vínom a tonami čokolády i duchovne.
Napríklad rorátami. To sú ranné adventné sväté omše pri sviečkach ešte pred svitaním.
Áno, je to paradox, vstávať takto nekresťansky skoro kvôli návšteve studeného kostola.
Žiaľ, pochopiť sa to dá len vlastným zážitkom.
Ja sa odhodlám väčšinou len zopárkrát za advent.
U františkánov sú roráty už legendárne.
Pri úvodnom speve františkánskej schóly mám vždy zimomriavky, nie však od zimy.
Sviečky a ľudské teplo kostol vyhrievajú.
Po tomto duchovnom, priam katarznom zážitku prichádza agapé. To je odmena pre telo.
Raňajky v kláštore pod prehýbajúcimi sa stolmi s dobrotami.
Františkánske pomazánky sú pojem. Nejedno bratislavské hipsterské bistro by ich mohlo závidieť.
Popri agapé svitá, ľudia prepínajú do všedného stavu a postupne miznú za decembrovými povinnosťami.