V Bratislave je v súčasnosti vyše 120 fontán. Len v Starom Meste je 58 fontán, z toho 21 je nefunkčných. Studní v tejto mestskej časti je zaevidovaných 24, najstaršia z nich je na nádvorí Academie Istropolitany.
Päťdesiat fontán (39 fontán, 9 pitných fontánok a 2 studne) spravuje mestská organizácia Paming, o ďalšie sa starajú mestské časti alebo majitelia objektov, v ktorých sa fontány nachádzajú. "Z fontán, o ktoré sa stará Paming, je šesť nefunkčných. Z deviatich fontánok určených na pitie funguje päť, dve sú uložené v depozite a dve si vyžadujú rekonštrukciu," povedal Jozef Tóth, vedúci technicko-prevádzkového úseku Pamingu.
Ďalšia pitná fontána má pribudnúť na Hlavnom námestí po rekonštrukcii povrchu a inžinierskych sietí námestia. Medzi nefunkčné fontány patrí napríklad Fontána pre Zuzanu na Kupeckého ulici či Uránový kameň na Ul. Vladimíra Clementisa v Ružinove. "V zlom technickom stave je aj Fontána družby na Námestí slobody - plastika kvetu je popraskaná a porušená je aj izolácia v bazéne. Fontána potrebuje komplexnú opravu, zatiaľ je však pod dohľadom v prevádzke," dodal Tóth.
Bratislava - v minulosti prezývaná aj mestom na vode - nikdy nemala núdzu o pitné zdroje. Mesto obmýval Dunaj, obkolesovali ho vodné plochy a naviac zavlažovali aj potoky stekajúce z Malých Karpát. Hojnosť vody spôsobila, že v meste sa nešetrilo ani fontánami a studňami. V súčasnosti mnoho z prameňov a potokov zmizlo v mestskej kanalizácii - medzi nimi aj časť Vydrice - a veľa fontán a studní v meste bolo zrušených či ostáva nefunkčných.
Voda z malokarpatských potokov sa kedysi sťahovala najprv drevenými a neskôr olovenými potrubiami do mestských studní a fontán. Tým, že prameň ležal omnoho vyššie ako fontány, vznikal vo fontáne tlak a voda slabým prúdom striekala. Neboli to však také gejzíry, ktoré tryskajú zo súčasných fontán - voda zväčša len prameňom vytekala z papuliek zvierat.
Prvý rozvod pitnej vody v Bratislave zriadili až v druhej polovici 19. storočia. Mestský vodovod dovtedy nahrádzali studne a fontány. Cisár Maximilián dal v 16. storočí postaviť v meste fontánu, ktorá pripomínala jeho korunováciu a rovnako aj ničivý požiar, ktorý mesto počas nej zachvátil. Slúžila ako zdroj pitnej vody a požiarny rezervoár. V 16. storočí po ďalšom ničivom požiari dala prerobiť mestská rada jednu zo studní na fontánu napojenú drevenými rúrami na pramene vo viniciach. Fontána má vysokú nádrž s výpustkami vody v stenách a v strede leva ako chrlič vody. Ozdobená je erbmi Uhorska a mesta. Dnes stojí pred budovou tržnice.
Symbolickou spomienkou na časy, keď boli fontány zdrojom pitnej vody a požiarnym rezervoárom mesta, je napríklad aj fontána ženy s krčahom na Františkánskom námestí. Má vysokú obrubu, objemnú spodnú nádrž a dodnes sa zachovali dva symbolické stupienky pri fontáne. Kedysi boli pri nej schodíky, po ktorých ženy vystupovali, aby dočiahli nabrať vodu do krčahov. Keď vznikol v meste požiar, ľudia utvorili reťaz od fontány k ohňu a podávali si vedrá.
Typom fontány, ktorá už neplnila funkciu rezervoáru pitnej vody ani požiarnej nádrže, a nebola ani pripomienkou na nejakú udalosť či osobnosti spojené so životom mesta, je Ganymedova fontána. Jej jediná funkcia je skrášľovať a oživovať mesto. Praktickú stránku fontány vytlačil časom mestský vodovod a požiarne hydranty. Zachovali si ju len fontánky určené na pitie. Tých je na území mesta desať. Niektoré z nich patria k typu prístenných fontán a sú špecifické svojím umiestnením vo dvoroch domov. Začali si ich stavať pre svoje súkromné potreby bohatí mešťania ako estetickejšiu náhradu studní vo dvoroch.
Z barokových sa zachovali napríklad Putto s rybou II vo dvore na Bielej ulici či fontána na nádvorí Prašnej bašty. Na naberanie vody slúžila aj prístenná fontána Putto s rybou I či Scharitzerova fontána v Apponyiho paláci. Najzvláštnejšou spomedzi fontán určených na pitie je Vtáčia fontána na križovatke Ventúrskej a Strakovej. Je to odliatok fontány, ktorej autor myslel aj na zvieratá. Spodná nádrž bola určená pre psov, stredná pre ľudí a vrchný stupienok pre vtáky. Pri súčasných fontánach na pitie tento prvok určený zvieratám zmizol.
Autor: JANA PARKROVÁ, IVO ŠTASSEL
