BRATISLAVA. Jan Matocha sa narodil na Morave v Střelnej (okres Vsetín). Obec leží na moravsko-slovenskej hranici, oddeľuje Biele Karpaty od Javorníkov. Zaujímavosťou je tunel z roku 1937 na trati Horní Lideč – Púchov s prívlastkom cesta Československej vzájomnosti.

Sťahovanie Matochovcov na Slovensko bolo celkom prirodzené. Otec bol stolárskym machrom. Vyrábal kulisy v bratislavskom Slovenskom národnom divadle.
Malý Jan mal vtedy šesť. Fascinovalo ho drevo, nie voda. Aspoň tak sa sprvoti zdalo. Zdedil talent po meči.
Sprvoti nádejný modelár
Mladý Jan najprv konštruoval modely lietadiel. Keby bol pokračoval, asi by sa stal esom. S povestnou dakotou DC3 dokonca obsadil na medzinárodnej súťaži vo Viedni tretie miesto.
Od modelov to nemal ďaleko k bezmotorovému lietaniu. Prvé skúšky skladal v bratislavskej Dúbravke. Všestranne nadaného chlapca začali neskôr lákať lode.
Počas stredoškolských štúdií na priemyslovke sa pustil do stavby kajaka, ktorý potom skúšal na Malom Dunaji. Prihlásil sa na prvé preteky neregistrovaných. Na prekvapenie všetkých skončil na treťom mieste. Lepší od neho boli len dvaja pretekári Kajak klubu Presburg - predchodcu dnešných Vinohradov, Németh a Mikšík.

„Seš dobrej. Nechceš jít k nám do klubu?“ oslovil ho tajomník vtedajšej lodenice KSTL, dnes Tatrana Karlova Ves.
Matocha je na začiatku slávneho menoslovu vodákov tohto klubu, ktorý vznikol v roku 1935. Sú medzi nimi olympionici i medailisti z MS Ladislav Čepčiansky (striebro na MS 1958), Juraj Kadnár (bronz 1991) a Andrej Wiebauer (striebro 2005).
O časť vodáckej kariéry obrala Jana Matochu druhá svetová vojna, hoci sa v Bratislave na Dunaji trénovalo aj počas náletov.
V štyridsiatom ôsmom, keď Londýn hostil prvé povojnové olympijské hry, bol na vrchole športových síl. Deviate miesto v K1 na 10 km ho neuspokojilo.
Pyžamo z Londýna
Na londýnskej olympijskej súťaži na kanáli Henley, kde každoročne bojujú o prestíž osemveslice Oxfordu a Cambridgea, štartoval na vlastnej lodi. Inak to nešlo. Na novú nemal, tak si ju postavil.
„Vyrobil som si ju za dva týždne zo smrekového dreva. Bola dobrá, zďaleka nie však taká, aké mali severania, na ktorých jazdili vtedy dominantní škandinávski kajakári na čele so Švédom Fredrikssonom. Takú som dostal ako reprezentant až o dva roky neskôr,“ spomínal pri výročí deväťdesiatky.
Pridal historku z londýnskeho obchodu. Domov si ako suvenír niesol pyžamo za jediný poukaz, ktorý každý zo športovcov dostal.
„Pásikavé. A predstavte si, keď ho doma mamička obzerala, objavila nápis Made in Czechoslovakia,“ spomenul Matocha tento úsmevný moment.
Helsinky a Melbourne - sklamania
Po londýnskej premiére sa Jan Matocha prebojoval aj do Helsínk 1952. Tam zažil sklamanie:

„Mal som byť s Ottom Kroutilom v dvojkajaku na desať kilometrov, no v poslednej chvíli to naše vedenie zmenilo a dali nás len na kilometer. Vyleteli sme už v rozjazdách. Vytrvalí sme boli dostatočne, rýchly kilometer nám nesedel.“
O účasť na olympiáde v Melbourne 1956 prišiel v poslednej chvíli: „Mal som ísť znovu debla, tentoraz s Ondrom Marekom. Mali sme nachystanú loď, spravené očkovania, vyfasované mundúry a deň predtým prišiel z Prahy telegram, že nikam nejdeme. Vraj nejaká štafeta zabehla v Prahe dobrý čas a má v Austrálii šancu uspieť. Tak sa robili škrty a vyleteli sme my. Mimochodom, tá štafeta v Melbourne nič nezískala.“
Na olympiáde v Ríme 1960 bol ako tréner našich kanoistov.

Doživotný rekordér na 200 km
Prepádloval tisícky kilometrov. Matocha si pedantne robil denníky. Zapisoval tréningové dávky. Vyšlo mu, že za celú kariéru dva razy oboplával zemeguľu.
Zvládal aj mamutie dávky na jeden raz. V pretekoch, aké sa dnes už ani neorganizujú. Jan Matocha je doživotným rekordérom dvestokilometrového maratónu z Českých Budějovíc do Prahy.
„Nebol to jediný maratón, ktorý som absolvoval. Chodieval som aj z Bratislavy do Štúrova, čo bolo asi 150 kilometrov. Súčasní reprezentanti nič podobné nepoznajú. Hovorím im, že sú akvárioví jazdci,“ podpichoval dvojnásobný olympijský účastník.
Trénoval mládež

Pretekársku kariéru skončil v Tatrane Karlova Ves so 14 titulmi majstra ČSR. Trénerskej práci sa venoval najprv v Tatrane, potom v Slávii UK Bratislava, pričom celé desaťročia pripravoval mládež. Medzi jeho zverencami boli napríklad majstri ČSSR Ľubomír Kadnár (roky federálny i slovenský šéf kanoistického zväzu).
Jan Matocha bol čistým amatérom. Šport robil popri práci v Chemoprojekte a neskôr v Slovnafte. Nebol iba výborným kajakárom, ale i bežcom na lyžiach. Mal sedemdesiat, keď bežal Bielu stopu SNP.
„Mám ich za sebou pätnásť, z toho šesť som vo svojej kategórii vyhral,“ spresnil trojnásobný účastník majstrovstiev sveta v kanoistike.
Jan Matocha
- Narodil sa 5. januára 1923 v Střelnej (okres Vsetín), zomrel v Bratislave 11. októbra 2016.
- Bol najstarším slovenským olympionikom (dožil sa 93 rokov). Na olympiáde v Ríme 1960 bol ako tréner našich kanoistov.
- Úspechy - dvojnásobný účastník OH - 1948 Londýn, 1952 Helsinki, najlepší výsledok na majstrovstvách sveta - člen štvrtého štvorkajaka v Kodani 1950.
- Zaujímavosti - na lyžiach absolvoval 15-krát Bielu stopu SNP, je doživotným rekordérom dvestokilometrového vodáckeho maratónu z Českých Budějovíc do Prahy. Po prehradení Vltavy už tento rekord nikto nemohol prekonať.