BRATISLAVA. Hlavné mesto Bratislava pravdepodobne príde na budúci rok o približne štyri milióny eur zo svojho rozpočtu. Dôvodom je, že nestihne do konca roka splniť svoju povinnosť – zabezpečiť náhradné nájomné bývanie 580 nájomcom v reštituovaných bytov s regulovaným nájomným.
Mesto doteraz nepostavilo a dokonca ani nezačalo stavať ani jeden náhradný nájomný byt. Hrozí mu tak, že bude musieť od roku 2017 doplácať reštituentom rozdiel medzi trhovým a regulovaným nájomným. Mesto túto sumu odhaduje na štyri milióny eur ročne, čo je skoro polovica jeho voľných zdrojov.
Magistrát, nájomníci aj reštituenti sa cítia byť obeťou zákona z roku 2011, na základe ktorého mal magistrát zabezpečiť do konca roku 2016 pre nájomníkov náhradné nájomné bývanie.
To, že mesto nestihne ľuďom byty odovzdať, pripisuje primátor Ivo Nesrovnal nečinnosti bývalého vedenia mesta.
„Magistrát dostal od štátu nerealistickú úlohu, no mohol skôr a hlasnejšie upozorňovať na to, že zákon je zlý,“ povedal predseda občianskeho združenia zastupujúceho nájomníkov Právo na bývanie Tadeus Patlevič.
Hlavné mesto Bratislava už oficiálne priznalo, že nájomníkom bývajúcim v zreštituovaných bytoch s regulovaným nájomným nestihne do konca roka odovzdať náhradné nájomné byty. Ako hlavné dôvody primátor Ivo Nesrovnal uvádza nečinnosť predchádzajúceho vedenia mesta a zlý zákon.
„Sme povinní urobiť niečo, čo nevieme. Stavebné úrady, ktoré môžu odsúhlasiť výstavbu, majú mestské časti a keď to neschvália, mesto nesplní svoju povinnosť,“ vysvetlil Nesrovnal.
Zákonná povinnosť
Problém nájomníkov z reštituovaných bytov s regulovaným nájomným sa vlečie už viac ako 25 rokov. Keď po páde minulého režimu bývalí majitelia dostali od štátu naspäť svoje byty, často boli zanedbané, v zlom technickom stave a s novými nájomníkmi.
Štát však bývalým majiteľom neumožnil zdvihnúť nájomné pre obyvateľov, ktorých do bytov počas minulého režimu nasťahovali.
A teda okrem toho, že štát bývalým majiteľom bytov bráni užívať vlastný majetok, neumožňuje im od nájomcov ani vyberať na nájomnom toľko peňazí, koľko si pýtajú vlastníci rovnakých bytov na trhu.
Musia totiž rešpektovať regulované nájomné, aké im nastavil štát. A tak nemajú možnosť získať dostatok financií na opravu svojich často zničených nehnuteľností.
Až v roku 2011 bol prijatý zákon, na základe ktorého sú mestá povinné do konca roka 2016 obstarať nájomníkom, ktorých do zlanárených bytov dosadili za bývalého režimu, náhradné nájomné byty.
Štát mestám na tento účel poskytuje dotáciu tisíc eur na štvorcový meter bytu. Ak však mesto nestihne nájomníkom náhradný byt v termíne odovzdať, pôvodný majiteľ bytu ho nemôže vysťahovať a opäť mu ani zdvihnúť regulované nájomné.
Po novom však bude musieť mesto majiteľovi bytu platiť rozdiel medzi regulovaným a trhovým nájomným. A teda tým nízkym, ktorý určil nájomcom štát, a cenou, za ktorú prenajímajú rovnaké byty ostatní vlastníci bytov na realitnom trhu.
Zánik regulovaného nájomného
Nájomníci, ktorých reprezentuje občianske združenie Právo na bývanie, považujú tento zákon za zlý a za jediné dobré riešenie považujú adekvátnu finančnú náhradu. Jedine tá by podľa nich totiž vyriešila krivdu na nájomníkoch.
„Ak bude štát tvrdohlavo trvať na riešení, ktoré si presadil spôsobom „o nás bez nás“ bude agónia pokračovať. Náhradné byty nebudú stáť ani o rok ani o dva a ešte to bude stáť ďalšie milióny z verejných zdrojov, ktoré bude treba doplácať vlastníkom,“ povedal predseda občianskeho združenia Právo na bývanie Tadeus Patlevič.
Na druhej strane, vlastníci bytov, ktorí sú spoluv Občianskom združení vlastníkov nehnuteľností s regulovaným nájomným oceňujú, že tento zákon vniesol do neupravených vzťahov medzi vlastníkmi bytov a nájomcami aspoň nejaké pravidlá.
Na jeho základe totiž regulované nájomné časom zanikne a žiaden nájomník ani nezostane bez strechy nad hlavou, povedal advokát a predseda združenia Karol Spišák.
Hlavné mesto považuje zákon taktiež za zlý, keďže v Bratislave sú iné podmienky než v iných mestách, ktoré majú tiež povinnosť zabezpečiť náhradné bývanie.
Navyše, iné mestá obstarávali výrazne menej bytov. Spolu ide o približne 900 nájomníkov naprieč Slovenskom, z ktorých 580 je v Bratislave.
„Iné slovenské mestá mali rádovo nižší počet a iné ceny. Je iné postaviť, alebo kúpiť päť bytov v Žiline či Ružomberku a niečo iné v Bratislave,“ vysvetlil Nesrovnal.
Meškajúca výstavba
Aj keď zákon platí už šesť rokov, do roku 2014 sa v Bratislave v podstate nič nedialo.
Sám bývalý primátor Bratislavy Milan Ftáčnik priznal, že sa pridlho spoliehali na to, že sa im podarí dohodnúť s ministerstvom dopravy na finančnej kompenzácii namiesto výmeny za nové byty.
To ale dlhodobo takéto riešenie odmieta.
Nesrovnal teraz tvrdí, že keď vystriedal Ftáčnika na primátorskom poste, na úrade nenašiel žiadne pripravené projekty na výstavbu náhradných nájomných bytov.
Keďže mesto nemá k dispozícii žiadne voľné nájomné byty a dotácia je prinízka na nákup bytov, jedinou možnosťou mesta je postaviť nové byty. Ale toto môže urobiť len na svojich pozemkoch.
Doteraz magistrát na tento účel vytipoval šesť lokalít. Tie sa nachádzajú v Dúbravke, Petržalke, Ružinove a Devínskej Novej Vsi. Spolu ide o 393 bytov.
Zatiaľ stavebné povolenie získal len projekt v lokalite Pri Kríži v Dúbravke, kde by malo byť postavených 68 bytov. Nesrovnal očakáva, že ich výstavba by mohla začať ešte jento rok a mohli byť dokončené do jedného či dvoch rokov.
Plány mesta však narážajú na odpor jednotlivých mestských častí, ktoré odmietajú zahusťovanie zástavby. Z tohto dôvodu už magistrát upustil od plánov postaviť náhradné nájomné byty na Astronomickej a Čmelíkovej ulici v Ružinove.
