Zrúcanina mlynu na Železnej studničke je dodnes svedectvom pomaly takmer zabudnutej histórie tejto lokality. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Ako sa mesto od svojho vzniku rozvíja, tak v ňom prirodzene vznikajú nové lokality. Rokmi sa ich názvy menia, až sa pôvodný význam názvu nakoniec stratí.
Na Kolibe uprostred záhrad, vinohradov a lesa dodnes stojí známa reštaurácia nazývaná Slamená búda. Starší obyvatelia mesta ju nazývali "slovenskejšie" - Koliba. Pomenovanie sa neskôr ujalo ako názov lokality, z ktorej sa možno pohodlne dostať až hore na Kamzík.
Z Kamzíka sa Bratislavčania radi spúšťajú na opačnú stranu, do údolia Vydrice, pomenovanej kedysi podľa vodných vydier, ktoré v potoku žili. Na Vydrici bolo v stredoveku deväť vodných mlynov. V letných mesiacoch sa však stávalo, že voda v potoku takmer vyschla a na pohon mlynských kolies nestačila. Miestni mlynári preto v roku 1760 pri potoku vybudovali štyri veľké umelé jazerá, ktoré slúžili ako zásobáreň vody. Jazerá však využívali aj rybári, ktorí ich zarybnili.
Pramene železitej vody
Medzi dvoma hornými a dolnými jazerami vyvierali kedysi viaceré pramene železitej minerálnej vody. Keďže pramene boli výdatné, mlynár Ján Trommer požiadal v roku 1821 o povolenie na výstavbu kúpeľnej budovy pri týchto prameňoch. Mesto výstavbu kúpeľov povolilo až 18. júla 1826. Kúpeľný objekt dostal pomenovanie po vtedy panujúcom uhorskom kráľovi Ferdinandovi V.
Kúpele mali úspech, navštevovala ich šľachta z Viedne i Budapešti. Ale v dôsledku vybudovania jazier a kúpeľov sa pravdepodobne porušilo okolité podzemie, čo zapríčinilo, že pramene čoraz väčšmi slabli. Napriek tomu po prvej svetovej vojne dostala lokalita nové pomenovanie - Železná studnička.
Autor: IGOR JANOTA
