BRATISLAVA. Kvalita cestovania v Bratislave, Prahe a Brne mestskou hromadnou dopravou sa líši. Pozreli sme sa na to, aký je rozdiel v cenách, ponuke lístkov a službách v týchto troch často porovnávaných mestách.
Väčšina Bratislavčanov má na prepravu po meste predplatenú takzvanú električenku.
Pre obyvateľov Bratislavy je výhodná, platí aj v prímestských spojoch. Návštevník, ktorý po meste necestuje pravidelne, je však odkázaný na základný cestovný lístok. Za ten však v Bratislave zaplatí viac ako napríklad v Prahe či v Brne.
Viac peňazí za menej minút
„Praha má výrazne viac obyvateľov aj návštevníkov, vyťaženie hromadnej dopravy je vyššie, preto sa môžu dynamickejšie rozvíjať. Cestovný systém v Brne je oproti bratislavskému oveľa prepracovanejší v detailoch,“ uviedol dopravný analytik Jozef Drahovský.
V porovnaní s Bratislavou si cestujúci v Brne zaplatia za hodinový lístok o 28 centov menej. Pri 90-minútovom základnom lístku ušetria cestujúci v Brne až 80 centov.
Napriek tomu 15-minútový základný cestovný lístok vychádza zas lacnejšie v Bratislave, o štyri centy.
Za hodinovú cestu si návštevník v Bratislave zaplatí 1,20 eura. V Prahe však cestujúci za jazdu hromadnou dopravou trvajúcu hodinu a pol zaplatí o dva centy menej.
„Dopravný podnik hlavného mesta Bratislavy pracuje s úplne iným rozpočtom ako Dopravný podnik Praha,“ priblížila hovorkyňa bratislavského dopravného podniku Adriana Volfová.
Ten bratislavský pracoval v roku 2015 s rozpočtom takmer 60 miliónov eur, pričom pražský mal v tom istom roku rozpočet takmer 473 miliónov eur. Brniansky dopravný podnik mal minulý rok rozpočet zhruba 104 miliónov eur.
Počet obyvateľov na jeden autobus, trolejbus či električku je vo všetkých troch mestách veľmi podobný. V Bratislave vychádza na jedno vozidlo 442 obyvateľov, v Prahe o sedem obyvateľov viac a v Brne je to 495 obyvateľov na vozidlo.
To znamená, že Bratislavčania sa v spojoch hromadnej dopravy netlačia až tak, ako si viacerí myslia.
Klimatizácia nie je všetko
Cestujúcim sa ceny za lístky vo vybraných mestách zdajú primerané. V Brne im však chýba najmä klimatizácia.
„Pokrytie spojov v Brne je veľmi husté, najväčší nedostatok vidím v nedostatočnej ventilácii verejnej dopravy,“ povedal brniansky študent Petr Hodný.
Bratislavskí cestujúci to vidia trochu inak. „Komfortné cestovanie nezávisí len od pohodlných sedadiel a klimatizovaných vozidiel,“ tvrdí Karlovovešťan Matej Benčík.
Ľudia podľa neho nevidia okrem nových vozidiel iné zlepšenia dopravy. „Ako pravidelný cestujúci sedím ráno počas školského roka v autobuse úplne bežne v rannej kolóne aj pol hodiny,“ doplnil Benčík.
Problém s častými dopravnými zápchami potvrdzuje aj Bratislavčan Michael Grey, ktorý študuje v Brne.
„Oproti Brnu sa v Bratislave oveľa častejšie stretávam s dopravnými zápchami, ceny za dopravu sa mi zdajú v oboch mestách prijateľné,“ povedal Grey.
Drahovský vidí chybu so zápchami v odoberaní jazdných pruhov autám. Odobraté pruhy sa totiž niekedy vyhradia výlučne pre autobusy verejnej dopravy a autá tak majú obmedzený priestor.
Autá preto zablokujú autobus ešte predtým, ako by sa do vyhradeného pruhu dostal. „Tento špeciálny buspruh existuje v Bratislave ako v jedinom európskom meste,“ uviedol Drahovský.
SMS lístky sú obľúbené
„Služba SMS cestovný lístok je čoraz obľúbenejšia, keďže je komfortná najmä pre mladšiu a strednú generáciu,“ tvrdí Volfová.
Z celkových tržieb cestovných lístkov v Bratislave tvoria SMS lístky 11 percent. Podobne je na tom aj Brno s takmer 16 percentami tržieb SMS lístkov z celkového zisku za lístky.
„V Brne vďaka predaju SMS lístkov klesol predaj cestovných dokladov u vodičov takmer o 40 percent,“ uviedla hovorkyňa brnianskeho dopravného podniku Barbora Lukšová.
Najväčšie zisky z celkových lístkov tvoria SMS lístky v Prahe, kde ich predajú 27 percent z celkového predaja lístkov.
„Za mesiac predáme v priemere vyše milióna najkratších, a to 30-minútových SMS lístkov,“ uviedla hovorkyňa Dopravného podniku Praha Aneta Řehková.
Elektronické lístky zjednodušia cestovanie
SMS lístky majú jednu zásadnú nevýhodu. Neplatia v prímestských spojoch. Tento nedostatok môžu v Bratislave vyriešiť elektronické cestovné lístky.
Tie by mali platiť od augusta. Dovtedy bude prebiehať testovanie takýchto lístkov a nových označovačov na ne.
Elektronické lístky budú o desať percent lacnejšie ako papierové. „Cestujúci tak nielen ušetrí, ale dokonca stihne každý prichádzajúci spoj, keďže si cestovný lístok bude môcť kúpiť priamo vo vozidle,“ povedal Marian Rovenský, predseda predstavenstva Bratislavskej integrovanej dopravy.
Tie budú fungovať na princípe čipovej karty, ktorú si cestujúci na vybraných miestach nabije. Vo vozidle priloží kartu k novému označovaču, zvolí cestovný lístok a z karty sa mu stiahne suma zvoleného lístka.
Ten pritom bude môcť cestujúci kúpiť aj spolujazdcovi.
Drahovský vníma zavedenie elektronických lístkov pozitívne.
„V Bratislave sa málo sleduje, kto a kam potrebuje cestovať. To má za následok často aj zrušenie obľúbených spojov, vďaka elektronickým lístkom bude mať dopravný podnik k dispozícii lepšie dáta o preprave cestujúcich,“ priblížil vyhliadky do budúcna Drahovský.
