|
FOTO |
V Bratislave sa o starých, ale aj o novovzniknutých vinohradoch zmieňuje uhorský kráľ Ondrej III. (1290 - 1301), a to po privilégiách, ktoré udelil nášmu mestu v decembri 1291.
Ak naši prapradedovia chceli na juhovýchodných svahoch Karpát pestovať vinič, museli pôdu pod vinohrady pripraviť. Znamenalo to zbaviť úbočie rôznych porastov a burín, ale predovšetkým kameňov a skál. Niekdajší miestni obyvatelia, väčšinou Nemci, ich museli odnášať na vopred vytypované miesta, čím vytvárali na svahoch kamenné nánosy.
Nazývali ich gahns, teda rumovisko. Časom sa však názov skomolil a zmenil sa na pomenovanie vrchu výrazmi Gansberg, Gamsenberk a Gemsenberg - teda Kamzičí vrch, Kamzík.
Všetky tieto výrazy sú aj písomne doložené - v roku 1791 u Lumnitzera, v roku 1858 u Holubyho, v roku 1885 u Kornhubera a ďalších.
Ešte pravdepodobnejšia teória uvádza, že slovenské pomenovanie Kamzíka vzniklo z nemeckého pomenovia Vrch divých kôz. V stredoveku mnohí obyvatelia nášho mesta chovali kozy a denne ich vyháňali na pasienky cez bránu v palisádach, dodnes nazývanú Kozia brána. Zatúlané a zdivočené kozy sa zdržiavali na úbočí vrchu a Nemci ho preto pomenovali Gemsenberg - Vrch divých kôz. Nemčina má pre výrazy "divá koza" ale i "kamzík" rovnaký výraz gemse, pri preklade sa pôvodný Vrch divých kôz zamenil výrazom Kamzičí vrch - Kamzík.
IGOR JANOTA
FOTOB - ARCHÍV SME
Nevšedné názvy mestských lokalít
Ako sa mesto od svojho vzniku rozvíja, tak v ňom prirodzene vznikajú nové lokality s rôznymi názvami. Rokmi sa názvy menia, až sa pôvodný význam ich názvu nakoniec stratí.
