BRATISLAVA. Petíciu za vytvorenie mestskej pláže a za zachovanie činnosti vodákov v priestore Lida na časti nábrežia Dunaja v bratislavskej mestskej časti Petržalka podpísalo približne 4 500 signatárov a odovzdali ju hlavnému mestu SR Bratislave. Na dnešnej verejnej prezentácii občianskeho návrhu Lido Lagúna v budove Spolku architektov Slovenska v Bratislave to povedal člen petičného výboru Martin Mišík. Cieľom petície je, aby bratislavské mestské zastupiteľstvo tento zámer prerokovalo a prijalo uznesenie v štyroch bodoch.
„Prvým je nechať vypracovať štúdiu, ktorá by tento zámer rozpracovala a zapracovať túto štúdiu do územno-plánovacej dokumentácie,“ pripomenul. Petičný výbor požaduje aj to, aby mesto hľadalo možnosti na uskutočnenie tohto návrhu a zaradilo ho do svojich priorít. Poslednou požiadavkou je, aby tu zachovali činnosť vodákov. Mišík verí, že sa petícia dostane pred bratislavských mestských poslancov.
Návrh projektu Lido Lagúna predstavili dnes jeho autori Matúš Janota a Martin Mišík. Občiansky návrh vznikol spojením iniciatívy vodohospodárov a architektov s aktivistami, občianskymi združeniami a vodákmi z miestnych klubov. Ako pripomenuli, nepovažujú ho za uzavretý, ale za riešenie budúcej podoby a využitia tohto územia. To podľa nich patrí v Bratislave medzi posledné, ktoré umožňujú priamy kontakt s riekou. Ide o priestor medzi Starým mostom a Prístavným mostom v Bratislave, konkrétne pre pláž vytypovali miesto pri Moste Apollo. Tu je však chránené územie Soví les a tak organizátori petície riešia tento fakt s ochrancami prírody. „Dnes sme sa dozvedeli, že by chceli a uvítali zakomponovať plážový breh do tohto územia,“ spomenul Mišík.
Prvé zmienky o Lide ako o kúpeľoch na pravom brehu Dunaja sa zachovali z roku 1927. V tom období mal Dunaj plytké brehy, ktoré pomaly prechádzali do piesočnatej pláže.
Začiatkom 20. storočia patrilo Lido spolu s ďalšími miestami na kúpanie k známym bratislavským adresám, kde sa ľudia stretávali po práci alebo po škole. Dalo sa sem doplávať priamo po Dunaji alebo doviezť električkou, ktorá v minulosti premávala do Petržalky. Kúpalisko tvorili upravený štrkový breh Dunaja a malý drevený bazén, do ktorého pritekala riečna voda. V medzivojnovom období sem priviezli palmy z botanickej záhrady. Postupne pribudol k malému drevenému aj väčší betónový bazén s murovanými tribúnami na ležanie či sedenie, kabínky, sprchy, stánky s občerstvením, volejbalové ihrisko a pingpongové stoly.
Agentúra SITA požiadala o stanovisko aj hlavné mesto SR Bratislavu.
