Figurant si mohol vyskúšať, aké je to byť hodinu zaživa pochovaný v hrobke.
V noci z piatka na sobotu sme pri Bratislave zaznamenali silné zemetrasenie, následkom ktorého sa na sídlisku Trnávka zrútilo niekoľko obytných budov. V ruinách zostali živí ľudia. Na miesto prírodnej katastrofy okamžite dorazili záchranárske družstvá so psami z celého Slovenska, pohotovo im prišli pomôcť aj kolegovia zo Slovinska. Všetky živé osoby sa vďaka psom podarilo zachrániť.
Toto nie je agentúrna správa. Seizmické otrasy sú vymyslené, Trnávka zažila pokojnú víkendovú noc. Ostatné uvedené informácie sú však úplne pravdivé. Pri Zlatých pieskoch sa totiž cez víkend konalo medzinárodné cvičenie kynologických záchranárskych družstiev.
Štekajúci záchranári
V sobotu predpoludním prichádzame na miesto. Ruiny niekdajšej fabriky vytvárajú autentické prostredie skazy. Kopce z úlomkov betónu, rozlámané panely, zdevastované výrobné haly, a aby to bolo "ako naozaj", kde-tu horia ohne či dymia dymovnice.
Uprostred pôsobivej kulisy sa nenáhlivo pohybuje zopár ľudí so psami. Keby nemali výrazné záchranárske oblečenie a keby boli na inom mieste, vyzerali by ako psičkári na prechádzke. Zdanie však klame - tím pracuje maximálne sústredene a profesionálne. Veď ide o život. Aspoň v ostrej akcii by oň išlo.
V členitom teréne sú umne poskrývaní figuranti. Úlohou záchranárov je nájsť ich a označiť miesto, kde sú ľudia "pochovaní pod rozvalinami". Psy sú cvičené na to, aby zistili, kde je živý človek, a oznámili to záchranárovi štekaním. Hovorí sa tomu "vyštekať niekoho". Ostatné falošné pachové stopy - kusy oblečenia a podobne, ktoré sú nastražené na rôznych miestach, musia ignorovať. Počas reálnej akcie vedia mŕtveho človeka označiť inak ako živého, pretože prioritou je záchrana živých.
Na rase nezáleží
Prekrásny labrador, ktorý pôsobí, akoby mal neustále všetko "na háku", vbehol do jamy a veselo sa roštekal. Jeho zavalitý psovod ho chváli melodickou slovinčinou. Je si takmer istý, že za betónovou stenou je živý človek, a značí miesto papierikom. Skutočnú pravdu sa dozvie až na ďalší deň pri vyhodnotení, my sa ju dozvedáme hneď.
"Áno, v tej šachte sú dvaja ľudia," prezrádza službukonajúci policajt, tiež kynológ - ako všetci na tejto akcii vrátane figurantov. To sú už Slovinci na inom mieste a po chvíľke pes vyštekáva ďalšieho figuranta. Opäť správne. Misia sa končí, Slovinci odmeňujú psov maškrtami, dávajú im obľúbené hračky, bláznia sa s nimi. Je to potrebné, pes musí mať motiváciu, pocit dobre vykonanej práce.
Členom poroty, ktorá prísne sleduje prácu družstiev, je aj Martin Martiš, inštruktor Bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády.
"Práca Slovincov bola výborná, ale konkrétne psovod tohto labradora bol pre psa príliš veľkou autoritou - v rámci zápalu ho donútil vyštekávať aj tam, kde nebol živý človek. Našiel všetkých piatich figurantov, ale označil aj jednu falošnú stopu."
Zachranárske psy musia byť jedinečné a do istej miery svojbytné osobnosti s vlastným úsudkom. "Na druhej strane, ak je pes poddajnejší, nie je to zlé, lebo je výborne ovládateľný a disciplinovaný," dodáva Martin Martiš. "Okrem toho, že musí byť v dobrej forme, musí mať zrelú povahu, nesmie sa báť, ale zároveň musí byť dobrácky, aby ani v extrémnych situáciách náhodou neublížil obeti, ktorú našiel. A musí to robiť s radosťou, mať záujem, byť aktívny." Na plemene nezáleží. Skvelé sú aj malé psy, napríklad fuzáče. Záleží aj na povahe psovoda, aby sa dopĺňali, ak je psovod temperamentnejší, je dobre, keď má podobného psa.
Martin Martiš pomáha figurantom vyliezť z ich skrýš. Dievča v búdke na strome sa mohlo cítiť úplne komfortne. Najťažšie to mal pán, ktorý hodinu ležal v úzkom priestore pod betónovým panelom, pričom štrbinu ešte zhora zasypali kameňmi. "Aspoň som si vyskúšal, aké je to byť vo vlastnej hrobke," smeje sa. Keby bolo zlé počasie a husto pršalo, smiech by ho akiste rýchlo prešiel.
Ako naozaj
Počas prestávky sa stretávame s Jánom Pöthem, vedúcim riadiaceho výboru Združenia kynológov záchranárov Slovenskej republiky. Táto organizácia zastrešuje dobrovoľné záchranárske družstvá z celého Slovenska.
Na víkendové súčinnostné cvičenie Dog Rescue 2005 prišlo sedem tímov po štyroch ľuďoch a štyroch psoch, tri tímy zo Slovinska, zvyšok Slováci. Zúčastnili sa aj naši policajní profesionáli. Maďari a Česi museli účasť odriecť, čosi im do toho prišlo. Aby to bolo ako naozaj, zachovávala sa prísna konšpirácia.
"Psovodi vôbec nevedia, čo ich čaká. V piatok večer bol brífing vedúcich tímov, na ktorom sme ich oboznámili so situáciou. Dostali mapu a čakali na signál koordinačného štábu, kedy sa majú presunúť na miesto a hľadať. Museli sa zorientovať, aby vedeli, kam sa majú dostať - v tomto boli Slovinci v nevýhode, ale ani naši nevedeli, kde sa bude cvičenie konať. Ani v zahraničí nemávame sprievodcov, všetko je na nás."
Zahraničné výjazdy
Ján Pöthe sa na ostrej akcii v exotickom zahraničí zatiaľ nezúčastnil - poslednýkrát boli naši záchranári pomáhať obetiam dvoch zemetrasení v Turecku a jedného na Taiwane v roku 1999, a to bol práve po operácii. Zúčastňuje sa však na hľadaní stratených osôb na Slovensku aj v Česku - to je najčastejšia úloha kynologických záchranárov.
"Sme ochotní kedykoľvek vyraziť pomôcť do zahraničia, ale niekedy je problém vycestovať. Keď spadli dvojičky, posielal som ako prvý na svete ponuku, že môžeme prísť. Vyzeralo to dobre, už sme si začali vybavovať výjazd, ale napokon sa v objekte našli nejaké dôverné materiály, tak ho hermeticky uzavreli a mohli tam vstúpiť len Američania. Z Indonézie nám prišiel ďakovný mail, že vláda neuvažuje o nasadení takejto zahraničnej pomoci, nevyšlo to ani v Iraku."
Dobrovoľníci
Ján Pöthe je ojedinelý prípad, živí sa kynológiou, robí kurzy pre verejnosť. Kynológovia záchranári sú inak dobrovoľníci, majú svoje civilné zamestnanie alebo študujú, vybavenie si kupujú sami, na cvičenia jazdia za vlastné. Náklady za zahraničné výjazdy sú síce hradené, ale aj tu môže nastať problém.
"Kolega bol v roku 1999 na všetkých troch zahraničných akciách," hovorí Ján Pöthe. "Robil v súkromnej firme. Keď sa vrátil z tej tretej v Turecku, šéfka mu povedala, že keď ho to tak baví, nech uvažuje, či by sa tým neživil. Ale ako sa živiť dobrovoľníctvom?"
V Ružinove, sídle Združenia kynológov záchranárov, zrušili úľavy na poplatky za psy, takže by si členovia mali ešte popri všetkých nákladoch za psy platiť.
"Kolegovia z bývalej Juhoslávie nám to povedali dosť drsne," hovorí Ján Pöthe. "U vás nemáte podporu, lebo ste nezažili vojnu alebo veľké prírodné katastrofy, nepopadali vám budovy, nemuseli ste zachraňovať veľké množstvo ľudí."
Slovincom výdatne pomáha štát, majú dobré autá, klimatizované vozíky pre psy, vybavenie.
Do rozvalín prichádzajú dievčatá z bratislavskej kynologickej záchranárskej brigády a začínajú prečesávať terén. Maličké psíky pracujú rovnako húževnato ako ich väčší kolegovia.
Cvičenie je v plnom prúde. Potrvá do nedele podvečera, potom sa vyhlásia výsledky. Nie sú to majstrovstvá, takže bude len vyhodnotenie, cvičenie nemá víťazov.
Vlastne má. Ako povedal Martin Martiš, "víťazstvom je samotný fakt, že sem ľudia prišli a majú záujem".
FOTO SME - AUTOR
