Dobová grafika zobrazujúca lámanie na kolese a sťatie mečom.
FOTO - ARCHÍV
V STAROM PREŠPORKUHoci bratislavská mestská rada mala právo súdiť previnilcov už od roku 1291, keď uhorský kráľ Ondrej III. (1290 - 1301) dal nášmu mestu veľké a významné privilégiá, hrdelné právo v nich nebolo zahrnuté. Právo meča vydal Bratislave až kráľ Matej Korvín (1457 - 1490) vo svojej Zlatej bule v roku 1468. Odvtedy mohlo mať mesto aj vykonávateľa tohto práva - kata.
Kat nebol pracovne vyťažený
Všetky historické doklady potvrdzujú, že mesto svoje hrdelné právo nepoužívalo tak často ako okolité mestá vlastniace toto právo. Bratislavský kat nebol pracovne vyťažený ako jeho "kolegovia", preto sa otcovia mesta rozhodli uložiť katovi aj iné povinnosti. Patrila medzi ne napríklad jeho osobná prítomnosť pri vypočúvaní delikventov v podzemných priestoroch Starej radnice, kde sa nachádzala povestná "levia jama", "čierna izba" alebo "vlčia jama".
Pri vypočúvaniach kat neraz používal aj prinucovacie prostriedky. Medzi ne patrili španielske čižmy, vyťahovací rebrík, rozžeravené kliešte na trhanie živého mäsa, nechtov, palečnice, škripec a ďalšie.
Výpovede obvineného pri mučení zapisoval mestský pisár. Mnoho takýchto hrôzostrašných zápisníc sa dodnes zachovalo v mestskom archíve.
Delikventov zatváral do klietky hanby, klebetným ženám nasadzoval na krk takzvané "husle" alebo ich bičoval na dereši.
Staral sa o záchody i nevestinec
K povinnostiam mestského kata patrilo aj čistenie záchodov, stôk, očisťovanie verejných budov od hmyzu, vykurovanie priestorov radnice v zimných mesiacoch, vydržiavanie mestského nevestinca stojaceho na dnešnej Obchodnej ulici. Kat bol aj mestským šarhom, veterinárom, ale neraz aj liečiteľom chorých ľudí, čo však robil vždy tajne a za pomerne vysoký úplatok. Staral sa aj o väzňov zatvorených v mestskej väznici.
Lámanie kolesom
Odsúdených na smrť kat podľa rozsudku buď stínal, čo sa považovalo za miernejší trest smrti, alebo ich vešal na šibenicu či lámal kolesom - to bol najkrutejší trest smrti. Pri tomto treste kat priviazal odsúdenca na pranier a zvrchu spúšťal na jeho obnažené telo roztočené koleso s drviacimi nožmi. Odsúdenec mal šťastie, ak mu koleso hneď spadlo na šiju, pretože ihneď umrel. Mučenie pred smrťou spočívalo v tom, že koleso drvilo kosti a telo po častiach. Táto procedúra trvala často aj niekoľko hodín.
Spočiatku sa popravy konali na Hlavnom námestí pred radnicou, neskôr preniesli popravisko pred Michalskú bránu. Tam ľudí upaľovali. Potom popravisko premiestnili na koniec dnešnej Krížnej ulice a začiatok Vajnorskej.
Za popravu tri zlatky
Pôvodne kat býval na Baštovej ulici, neskôr na dnešnej Krížnej. Jeho týždenný plat bol 200 denárov, za popravu obesením alebo lámaním v kolese dostával 1 až 3 zlatky, za upálenie 1 libru denárov plus náklady na použité drevo, za pranierovanie 2 šilingy.
Okrem týchto príjmov mal každý kat aj vedľajšie príjmy spojené s liečením chorých zvierat, ale aj ľudí. Predával liečivé bylinky a vykonával aj rôzne magické úkony. Slušný príjem mu zabezpečil predaj kúskov povrazov, na ktorých obesil odsúdencov.
IGOR JANOTA
