U anjelov alebo, ako sa neskôr hovorilo, v Malých anjeloch je jedna z najstarších novodobých kaviarní v Starom Meste. Po roku 1989 sme sem vodili kamarátov z cudziny, ktorí sa chodili na meniacu sa Bratislavu pozerať ako na atrakciu.
U anjelov snáď ako prví v Bratislave robili malé espresso z talianskej kávy Lavazza. Je to úplne maličká, skoro až klaustrofobická kaviareň so stenami bohato zaplnenými anjelskou výzdobou od súčasných, zľahka modernisticky zdeformovaných anjelikov až po plastiky tučných barokových detičiek s krídlami, vytŕčajúcich do priestoru. Všetky ich tam vraj ponosili zákazníci.
Pred pár rokmi sme presedeli U anjelov celé doobedia. Na stolíku pri dverách sme si rozložili notebook, zastokli ho do zásuvky a prepisovali rozhovory, ktoré sme predtým na tom istom mieste urobili. Na stene občas zazvonil oranžový telefón. "Slečna s počítačom? Áno, zavolám," povedal čašník. Pevná linka U anjelov tu bola namiesto mobilnej komunikácie. Dnes už tam oranžový telefón nie je. Je tam však stále skvelá káva a kola v malých fľaškách. Večer sa z dverí ozýva krik, to keď je plno, z reproduktorov za pultom ako dym stúpa džez alebo francúzsky šansón. Zmenil sa nábytok, ale jemní štíhli čašníci zostali.
Stella d'Artois, Panská ulica
Kto sa na južnej strane Paríža vyštverá zo Saint-Germain-des-Prés cez množstvo zastávok autobusov a dav ľudí na bulvári Rennes až k jedinému mrakodrapu Montparnassu, zabočí doprava alebo doľava, nájde vedľa seba mierne hore svahom naukladané belgické reštaurácie s modrými kockovanými obrusmi a drevenými stoličkami, ošúchanými množstvom intelektuálov, ktorí práve na nich desaťročia vysedávali. Jedenie v týchto reštauráciách trvá príjemne dlho. Pozeráte do ulice, čítate knihu, leňošíte či diskutujete. Vybrané chody vám servírujú s komótnou obradnosťou, po dojedení sa ráta s tým, že si dáte kávu a čokoládový dezert.
Najtypickejším belgickým jedlom sú hranolky s majonézou a najznámejšou špecialitou sú mušle. Aspoň v Paríži je to tak. Mušle uvarené so šafranom, vínom, cesnakom a cibuľou a všeličím iným, na čo si spomeniete, tu servírujú vo veľkom hrnci - zväčša hnedom - presne v takom, v akom stará mama varievala fazuľovú polievku. Deväťdesiat percent delikatesy tvoria škrupinky, z ktorých vyďobkáte uvarené telíčko, a prázdnymi škrupinami z hrnca potom vyťahujete ďalšie a ďalšie mušle. Väčšinou sa k tomu pije pivo, Francúzi ho radi nahrádzajú vínom.
A presne takto to teraz nájdete aj v Bratislave - na Panskej ulici v belgickej reštaurácii Stella d'Artois. Aj tie drevené stoličky a stoly len bez obrusov. Strapatí folkoví rockeri si síce skôr vyberú hovädzie v pivnej omáčke a hudobní intelektuáli lososí steak, ale radšej si dajte mušle s hranolkami, ktoré budete loviť v hnedých hrncoch.
Paparazzi, Laurinská ulica
V reštaurácii Paparazzi sme jednou nohou v západnej Európe. Naškrobené biele obrusy a obrúsky, prútené kresielka, gotické klenby. Svetlá sviečok. Je tu draho a plno. Pod klenbami sa v čase večere ozýva živý bzukot až veselý krik, nóbl krik v cudzích jazykoch spolu s hlasmi vlastnej bratislavskej smotánky. Luxusné reštaurácie bývali v Bratislave vždy. Bývalo v nich ticho ako v kostole, ticho si v nich šepkalo pár hostí nad narýchlo urobenými morčacími prsíčkami. V Paparazzi hocikedy sedí pod stolom aj veľký luxusný pes, deti veselo poskakujú.
Po príchode dostanete k bielemu pečivu nastrúhaný parmezán s olivovým olejom. V strede veľkých tanierov sa týči elegantne drobné stredozemské jedlo. Šalát s hríbmi a rukolou, jahňacie kotlety so zemiakmi, ryby a morské príšery na všetky spôsoby, cestoviny. Čašníci vás nežne poučia o kultúre kuchyne, napríklad k čomu sa dáva balzamikový ocot a či sa šalát hodí k vybranému druhému jedlu, takže niekedy dopadnete ako trpák, ale nič si z toho nerobte. Mne sa už raz podarilo zistiť, že blufujú. Niežeby sa mi bolo treba pre to hádať, ale je to hneď lepší pocit.
