ajúceho Karola Jettinga, bratislavského Robinsona…“
Kto bol tento bratislavský Robinson a prečo je oňho taký záujem?
Narodil sa v Bratislave 13. septembra 1730. Čoskoro úplne osirel a starali sa oňho príbuzní, ktorí, ako bolo v meste zvykom, ho naučili po slovensky, nemecky i maďarsky. Neskôr odišiel k ďalším príbuzným do Viedne, kde po čase začal pracovať u chýrneho miestneho advokáta. Keď sa však ten zaplietol do akýchsi politických svárov, bol nútený opustiť Rakúsko. Odišiel do Londýna, kam ho Karol Jetting nasledoval.
V Anglicku sa mladý Bratislavčan nestratil. Vďaka znalosti viacerých jazykov, ku ktorým časom pribudli ďalšie, začala o neho javiť záujem aj anglická vláda. Tá ho vzápätí poverila diplomatickými záujmami v Senegale.
Jetting nastúpil na loď, na miesto určenia však na nej nedoplával. Loď 17. januára 1773 pri afrických brehoch stroskotala a Jetting sa dostal do zajatia Maurov. Tí ho čoskoro – ako otroka – predali.
V otroctve si stroskotanec pomáhal, ako vedel. Keďže bol šikovný, čoskoro skonštruoval pre svojich otrokárov čerpadlo na zavlažovanie ich polí. To ho tak preslávilo, že sa o ňom dozvedel aj anglický konzul, ktorý ho z otroctva vykúpil. Najbližšou loďou ho poslal do Londýna.
Loď, ktorou Jetting cestoval, zajali piráti a všetkých cestujúcich predali do otroctva. Bývalý stroskotanec a otrok sa tak dostal do ďalšieho otroctva – tentoraz k bohatému kupcovi Selimovi.
Nový Selimov otrok sa však čoskoro prejavil ako veľmi užitočný. Veď svojmu otrokárovi v mnohom veľmi dobre poradil a tak ho otrokár často bral aj na svoje cesty. Raz však… loď, na ktorej cestovali, sa začala potápať a otrokárovi Selimovi hrozilo, že sa utopí. Zachránil ho otrok Karol.
Hneď ako sa dostali šťastne domov, daroval Selim svojmu otrokovi slobodu, ba poskytol mu aj prostriedky, aby sa mohol dostať späť do Londýna.
Šťastena je však nevyspytateľne vrtkavá. Loď plávajúca do Londýna v búrke stroskotala pri bohom opustenom ostrove. Jetting sa chytil akejsi dosky a na nej sa dostal až na vzdialený ostrov.
Na ostrove bol prameň pitnej vody, rástlo na ňom mnoho jedlých rastlín, ba žili na ňom aj divoké kozy. Hlad stroskotancovi nehrozil. Sužovala ho iba trpká samota. Preto sa aj snažil upútať na seba v diaľke plávajúce lode. Po dlhom čase sa mu to aj podarilo. Ktorási loď si všimla jeho dymové signály, vyslala na ostrov čln, ktorý stroskotanca zachránil. Keďže plávala priamo do Londýna, mal z toho zachránený skutočne nesmiernu radosť.
V Londýne došlo k veľkým ováciám. O chýrnom stroskotancovi sa všade rozprávalo. Jetting však o žiadnu slávu nestál. Životom unavený sa rozhodol vrátiť do svojho rodného mesta, do Bratislavy. Tu po krátkom pobyte aj v roku 1790 zomrel. Pochovali ho na vtedy novozriadenom Ondrejskom cintoríne.
Autor: IGOR JANOTA
